Kam do okolia na výlety

Naše tipy kam sa vybrať na výlety do blízkeho okolia - či už autom alebo na bicykli:

Studnička v Pozbe

    Pri potulkách po širšom okolí Požitavia určite nevynechajte Studničku pri obci Pozba. Tento tajomný názov v sebe skrýva jedno z najpríjemnejších oddychových miest v danom mikroregióne, ktoré zároveň už dlhé roky slúži ako pútnické miesto. Studnička sa nachádza v nádhernom prostredí tvoreného trojuholníkom obcí Pozba, Bardoňovo a Dedinka.

    Táto lokalita v okolí Pozbianského lesa bola už oddávna obľúbeným miestom, kde sa v minulosti pre odpočinok radi zastavovali veriaci, ktorí chodievali na cirkevnú púť do paulínskeho kláštora na Máriačaláde (v súčasnosti nazývaného tiež Mariánska Čeľaď). Takto bol pútnikmi objavený prameň, ktorý ako sa zakrátko ukázalo mal zázračné uzdravujúce účinky, najmä čo sa týka očných chorôb a slepoty, pričom ako sa povrávalo, vrátil zrak nejednému slepcovi. Táto správa sa veľmi rýchlo rozšírila medzi veriacimi a aj vďaka tomu, že kláštor v Máriačaláde bol poškodený úderom blesku, začali sa v Studničke organizovať cirkevné púte.  

    V roku 1841 bola v blízkosti prameňa postavená prvá kaplnka, ktorá vydržala až do roku 1885, kedy sa rozpadla. Prvá svätá omša sa v Studničke uskutočnila v roku 1869 na žiadosť veriacej z Tekovských Lužian, ktorá sa vďaka uzdravujúcemu prameňu vyliečila z ťažkej očnej choroby. Vďaka horlivosti vtedajšieho bešianskeho farára Jozefa Hariša bola kaplnka v roku 1914 znovu postavená a zasvätená Sedembolestnej panne Márii. V roku 1926 pričinením toho istého farára bola postavená druhá kaplnka, ktorá bola zasvätená Panne Márii.

    V posledných rokoch bolo toto pútnické miesto výrazne obnovené, pričom v teplejších mesiacoch sa tu pravidelne konajú sväté omše ako aj Mariánske púte. Studničku pri Pozbe dávam do pozornosti nielen kvôli jej pútnickému a cirkevnému charakteru, ale najmä kvôli jej oddychovému rázu - je to úžasné miesto napr. na zastávku pri dlhšej cyklotúre, kde sa môžete osviežiť vodou z prameňa, ktorá už vyliečila mnoho ľudí ...

Prístup: Studnička sa nachádza neďaleko Pozby smerom na Bardoňovo.  

Vzdialenosť: cca 7 km

GPS: N 48°06.393  E 018°24.222

 Trasa: Radava, Podhájska, Pozba (asi 1km za obcou odbočte vpravo smer obec Dedinka, po niekoľkých metroch je nenápadná      odbočka vpravo z cesty — tu je Studnička.

 

Zrúcanina kláštora Máriačalád/Mariánska Čeľaď

    Nad Podhájskou, v hustom lese stojí opustený kláštor. Vlastne sú to už len ruiny kláštora. To miesto volajú ľudia kláštor Mariánskej Čeľade a je vzdialené od obce necelých 5 kilometrov.

    Údajne mal kláštor špeciálne katakomby, dômyselne vybudované. Do tých chodieb by sa bez problémov zmestil furmanský voz zo záprahom. Tajná chodba vraj bola prepojená z kláštorom v Hronskom Beňadiku. Nuž, ak by to bola pravda, tá chodba by musela byť minimálne 30 km dlhá. Tajné chodby však kláštor mal, a to nie hocijaké. Boli zrejme poriadne veľké a nachádzali sa po celom okolí. Potvrdzujú to dodnes veľké krátery, ktoré sa vytvorili vplyvom dažďov. Zem nad chodbou sa jednoducho zosypala do útrob únikovej chodby.

Je veľká škoda, že toto historické miesto je také zanedbané a v blízkosti je smetisko. Ale napriek tomu ho odporúčame navštíviť a urobte si vlastný názor, ako sa vieme starať o historické pamiatky na Slovensku.

    Trasa: Pri výjazde z termálneho kúpaliska musíte odbočiť vpravo, súbežne s železničnou traťou prejdete asi 1km a na krizovatke odbočite vpravo (smer obec Čechy). Cesta vás zavedie hore na kopec do hustého lesa. Asi po 2 kilometroch po jazde z kopca na pravej strane je veľmi nenápadná, zarastená odbočka, k zrúcanine kláštora. Odporúčame pri jazde autom ísť veľmi pomaly, pretože odbočku pri vyššej rýchlosti neuvidíte. Nie je označená.

GPS: N 48° 04.654  E 018°22.199

Skalné obydlia Brhlovce

    Brhlovce sú malá obec na upätí Štiavnických vrchov, známa skalnými obydliami. 

    V obci sa nachádza expozícia TEKOVSKÉHO MÚZEA a OBECNÉ MÚZEUM. Expozícia TEKOVSKÉHO MÚZEA bola sprístupnená v roku 1992. Tvorí ju usadlosť č. 142 v uličke “ Šurda “ v centre pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Skalné obydlia v Brhlovciach. Expozícia pozostáva z murovaného domu z konca 19. storočia s datovaním 1932 a priestorov vysekaných do skaly v dvoch podlažiach. Na prízemí priestorov vysekaných do skaly je letná kuchyňa, komora a ukážky kamenárskych výrobkov a náradia. Na podlaží priestorov vysekaných do skaly je vyhliadková terasa a malá komôrka. Interiér je zariadený podľa funkcie jednotlivých miestností dobovým nábytkom a inventárom a dokumentuje zvláštnu formu ľudové staviteľstva a bývania od konca 19. storočia po 50. roky 20. storočia.
    V roku 1994 Tekovské múzeum v Leviciach za expozíciu Skalné obydlia obdržala ocenenie Europa Nostra, ako prvá organizácia na pôde Slovenskej republiky.

Vzdialenosť: cca 40 km

GPS: N 48°12.917  E 018°44.343 
Trasa: Radava, Podhájska, Kálna nad Hronom, Levice, Žemberovce, Brhlovce

www.brhlovce.sk

Levický hrad - múzeum

Ak máte radi históriu určite si nenechajte ujsť návštevu hradu Levice alebo Tekovského múzea v Leviciach.

    Levický hrad tvoria zakonzervované zrúcaniny gotického hradu. Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia s cieľom brániť južný prístup k stredoslovenským banským mestám. Za miesto jeho výstavby bola zvolená skalná vyvýšenina obklopená močaristým územím. Na jej najvyššom mieste postavili gotický hrad, ktorý sa stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stal hradom kráľovským. Do histórie hradu zasiahli turecké vojenské akcie. Prvý raz sa Turci pod jeho hradbami objavili už v roku 1544; pri ďalšom obliehaní v roku 1663 hrad dobyli. O rok ich však z Levíc vytlačili v známej bitke pri Leviciach a znovu hrad dôkladne opevnili pod dozorom vtedajšieho slávneho vojenského veliteľa L. de Souches.

    Po požiari mesta v roku 1696 ťažko poškodený hrad začali demolovať. V roku 1699 hrad opustila vojenská posádka, čím hrad prišiel o obranných charakter. Vojská Františka II. Rákociho ho však ešte v rokoch 1702 – 1709 držali, no pred odchodom dokončili jeho likvidáciu. Časť budov (bašta a kaštieľ) ostali zachované a tie po roku 1710 opravili. Z hradu sa zachovalo murivo horného hradu s gotickým palácom, východná bašta (využívaná ako čajovňa), juhozápadný bastión (slúži ako amfiteáter). Súčasťou areálu je Dobóovský renesančný kaštieľ zo 16. storočia a kapitánsky dom so západnou baštou

Vzdialenosť: cca 30 km

GPS: N 48° 13.292  E 018°36.173

Trasa: Radava, Podhájska, Kálna nad Hronom, Levice,

www.muzeumlevice.sk

Kaštieľ Topoľčianky, Národný žrebčín, Zubria Obora

    Kaštieľ v Topoľčiankach s rozsiahlym prírodno-krajinárskym parkom patrí medzi najkrajšie ukážky staviteľského umenia na našom území. 

Súčasný vzhľad kaštieľa vznikol na mieste nížinného opevneného hradu z 15. storočia s mohutnou obytnou vežou, ktorej základy sú pod úrovňou dnešného nádvoria. Renesančnými prestavbami v 16. a 17. storočí vznikla priestranná renesančná stavba, štvorkrídlového nepravidelného pôdorysu s arkádovým nádvorím a s nárožnými baštami, ktoré spolu s opevnením vytvorili mohutnú protitureckú pevnosť.

    Národný žrebčín Topoľčianky, š.p. dnes patrí medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny a možno ho právom zaradiť za kultúrne dedičstvo národa. Je špecializovaným zariadením pre chov koní na jednotlivých výrobných objektoch, ktoré svojou architektúrou, urbanistickým riešením a citlivým zakomponovaním historických vzácnych budov do okolitej prírody slúžia ku cti vtedajších projektantov a stavbárov.

    V meste Topoľčianky môžete vidieť okrem spomínaných pamiatok žrebčín, hipologické múzeum. Taktiež je tu možnosť vozenia sa na koči, nahliadnutie do národopisnej izby, vinárskych pivničiek.Často navštevovanou atrakciou je chov zubrov v obore Piesky, vzdialenej od centra Topoľčianok 6 km.
Vzdialenosť: cca 40 km

GPS: N 48° 25.211 E 018° 24.759 - Parkovanie pri kaštieli, N 48° 27.579 E 018° 20.632 - Zubria obora - parkovanie
Trasa: Radava, Vráble, Zlaté Moravce. Topoľčianky

www.nztopolcianky.sk  www.topolcianky.sk

Arborétum Mlyňany 

    "Zelená živá mapa sveta" - asi takto by sa dal charakterizovať prekrásny park rozprestierajúci sa v obci Vieska nad Žitavou. Nachádza sa tu vyše 2300 druhov vzácnych cudzokrajných drevín. Charakteristickou črtou parku je rozsiahle zastúpenie stálozelených drevín. Tieto majú svoj pôvod v rôznych, klimaticky odlišných častiach sveta. 

    Arborétum Mlyňany sa nachádza v obci Vieska nad Žitavou. Nachádza sa tu viac ako 2300 druhov vzácnych cudzokrajných drevín.         Charakteristickou črtou parkovo upravenej plochy je rozsiahle zastúpenie stálozelených drevín. Tieto majú svoj pôvod v rôznych, klimaticky odlišných častiach sveta. 

 

    V súčasnosti sa arborétum rozprestiera na ploche 67 ha v 2 katastrálnych územiach - Vieska nad Žitavou a Tesárske Mlyňany. Dominantu chráneného areálu arboréta tvorí romantický kaštieľ z r.1894 s charakteristickou vežou z r.1905.

 

     Arborétum založil v roku 1892 Dr.Štefan Ambrózy-Migazzi. K mlynianskemu veľkostatku, získanému sobášom s Antóniou Migazziovou, prikúpil od tajnianskeho grófa Šimona Révaya dubovo - hrabový lesík vo Vieske. Práve tu začal realizovať svoj zámer. Podarilo sa mu sústrediť cudzokrajné dreviny a aklimatizovať ich na naše podmienky.

 

   Do 40 ha dubovo-hrabového lesíka boli postupne dosádzané dovezené dreviny získané od zahraničných škôlkarských firiem v Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Hlavným cieľom bolo sústrediť čo najviac cudzokrajných drevín a dokázať ich životaschopnosť v našich podmienkach.

 

    V súčasnosti je arborétum sídlom jedného z pracovísk SAV. Pracovisko a sa pokladá za  priekopníka v rozvoji výskumu dendrofyziológie na Slovensku.

    

     Arborétum je otvorené pre verejnosť v týždni od 8.00 do 18.00 hod. Cez víkend a vo sviatok od 9.00 do 18.00 hod. Do objektu arboréta je zákaz vodiť psov.

Vzdialenosť: cca 22km

 

GPS: N 48° 19.179 E 018° 22.122 
Trasa: Radava, Hul, Maňa, Vráble, Vieska nad Žitavou

www.arboretum.sav.sk/

Náučný chodník Žitavský luh

    Aj v rovinatej krajine, kde si poviete, že nemôže byť nič okrem veľkých lánov narazíte na niečo zaujímavé. Približne 2 km pred obcou Maňa sa nachádza zaujímavý náučný chodník Žitavský luh. Je to významné vtáčie územie a patrí medzi prírodné rezervácie.

    Ak si nájdete čas a absolvujete peknú prechádzku touto krajinou, odmenou vám bude pokoj v duši a krásna okolitá príroda.

    Prírodná rezervácia Žitavský luh je územie ležiace v nive rieky Žitavy, na úpätí Hronskej pahorkatiny.

    Z hladiska fyziognómie ide z väcšej casti o travobylinnú vegetacnú formáciu, z menšej casti o lesnú a vodnú formáciu. Ide o poloprírodné ekosystémy. Z hladiska biogeografického sa jedná o azonálne spolocenstvá, ktorých existencia je podmienená vysokou pôdnou vhlkostou.
Žitavský luh predstavuje v Požitaví najväcší celok aluviálnych lúcnych porastov a mociarnych spolocenstiev. Vegetácia rezervácie sa skladá z troch významne odlišných castí. Na juhu je to zvyšok pôvodného toku Žitavy s lesnými porastami, od neho na sever sú to trvalo podmácané mociarne spolocenstvá a na ne nadväzujú periodicky podmácané lúcne spolocenstvá s povodnovými ramenami.
    Najatraktívnejšia skupina živocíchov v rezervácii sú vtáky. Podla aktuálnych výskumov sa od roku 1987 v rezervácii zistilo 189 druhov vtákov. Z pohladu rodu kana (Circus sp.) je územie nesmierne dôležité ako nocovisko. Pocty nocujúcich kaní sa tu pohybujú rádovo v stovkách. Ako lovisko a odpocinkové miesto rezerváciu využívajú dalšie vzácne druhy, napr. haja tmavá, sokol cervenonohý, orol kriklavý, zo sov myšiarka mociarna a iné. Viaceré druhy dravcov a sov, ktoré sa vyskytli v Žitavskom luhu sú európsky, ale aj svetovo ohrozenými druhmi.
     Územie PR Žitavský luh má nielen národný, ale aj medzinárodný význam. Rezervácia a jej blízke okolie je navrhovaná do celoeurópskej sústavy chránených území Natura 2000.  Podla smernice o biotopoch je Žitavský luh navrhovaný ako Územie európskeho významu, na základe výskytu európsky významných druhov rýb, obojživelníkov a hmyzu.  Podla smernice o vtákoch je navrhovaný ako Chránené vtácie územie na základe výskytu vtákov: chriaštel bodkovaný (Porzana porzana), kacica chraplavá (Anas querquedula) a kana mociarna (Circus aeruginosus).

Vzdialenosť: cca 8 km

GPS: N 48°10.602' E 018°17.397'

Trasa: Trávnica, Veľká Maňa, pred obcou Žitavce 

Vodné kaskády Zúgov

Prekrásna prírodná rezervácia  Zúgov s vodnými kaskádami sa nachádza na severovýchodnom okraji mesta Nové Zámky..ero-východno

Rieka Nitra sa nad vodnými kaskádami rozdeľuje na dve časti, tým je spôsobené, že sa tu nachádzajú až dve vodné kaskády. Rieka sa opäť spája v jeden celok a tečie po východnom a južnom okraji mesta. Mesto opúšťa na juho-západnej strane za lesoparkom Berek. 

Je to miesto vhodné na prechádzky. Prístup k vodopádom Zúgov je možný autom, bicyklom alebo peši. Prístupová cesta pre motorové vozidlá sa nachádza na výpadovke v smere na Bánov. Je to posledná odbočka vpravo, asi 200 metrov za tabuľou mesta. Druhá možnosť je pre cyklistov a chodcov po hrádzi pri rieke Nitre.
    Očarujúce posedenie v letných mesiacoch pri šume vody a speve vtákov. Najoblúbenejším miestom je hlavne pre rybárov, ktorí sa tu schádzajú každý deň v letnom období. Priam ideálne miesto pre športové vyžitie, tiché prostredie a čistý vzduch.

Vzdialenosť:   25 km

GPS: N 48.00.722 a E 18.11.665

Trasa: Smer Šurany, Dolný Oháj, Dvory n/ Žitavou, Nové Zámky